Súťaž 1

https://humanetstories.blogspot.com/

Ahojte všetci. Takže prvá súťažná téma znie: Ako som to všetko prežil!

Súťaž je do 25.6.2011

Podmienky aj odmeny nájdete v tej pôvabnej odrážke tuto dole s pomenovanou Súťaž.......

 https://morticinapriepast.blogspot.com/2011/06/samovrazda.html

Objavenie lyzicky - Jana Lannen

Volam sa Filipko a mam 4 mesiace. Poviem vam, za svoj 4-mesacny zivot som uz toho zazil dost vela. Videl som stovezatu Prahu, letel ponad Atlanticky ocean, pozoroval som surfistov na vlnach Pacifickeho oceanu a uz som stihol vysklbat niekolko chlpov z chvosta nasho psika Bennyho. Ale aj tak najvacsi zazitok som mal z prveho ozajstneho papania lyzickou. Ako spravny chlap aj ja strasne rad papam a pretoze si uz krasne drzim hlavicku a zaujimam sa o jedlo dospelakov okolo seba, pani doktorka usudila, ze je najvyssi cas zoznamit ma s ovsenou kasickou pre babatka, ktora sa zmiesa s materskym mlieckom. Mama ma posadila na moju oblubenu stolicku a doniesla tuto vynikajucu pochutinu v miske. Dala mi prvu lyzicku do ust a pozorovala ma ako budem reagovat. Priznam sa, trochu ma to prekvapilo. Ako to, ze to nie je dudlik s mlieckom na ktory som zvyknuty? Ale mnam, mnam, chuti to inac a aj zlozenie je zaujimave. Okamzite som otvoril usta a rukami sa vrhol po druhom suste, aby si mama ani nahodou nemyslela, ze mi to nechuti. Tak som sa tesil na kazde nove susto, ze som chytal maminu ruku v ktorej mala plnu lyzicku a tahal som ju k svojim ustam, aby presne vedela kam ta lyzicka patri. Medzi tym ako mama naplnila dalsiu lyzicku, tak ja som nedockavo kopkal nozickami. Teraz som pochopil, preco ma mama vybavila podbradnikom a okolo mna dala este dve plienocky, odrazu som mal jednu plnu lyzicku na vlaskoch a dalsiu na nohaviciach. Bavilo ma to. Obsah jednej lyzicky do ust, obsah druhej do ocka, opat usta a potom tricko. Ale po niekolkych sustach mi bolo jasne, ze najlepsie predsa len je, ked dostanem lyzicku do pusinky takze som mamu nechal, nech ma krmi. Zjedol som dve cele porcie a dozadoval som sa dalsej. Mal som nielen pozitok z doteraz nepoznanej chute ale aj zazitok z noveho sposobu prijimania jedla lyzickou a chcel som pokracovat. Mama vsak niekde na internete vycitala, ze na zaciatok je aj jedna porcia postacujuca a tak mi dala flasu s mlieckom, ze ak som este hladny, nech sa napapam klasickym sposobom. To som vsak uz nechcel, bol som viac ako najedeny. Zoznamenie sa s prvym prikrmom bolo uspesne za nami. Keby ste ma videli urcite by ste sa zasmiali popod fuz. Mal som ovsene vlocky od hlavicky az paticky. Mama sa rozhodla, ze ma radsej okupa celeho akoby ma mala umyvat po castiach. Kupel s plnym bruskom sa mi velmi ratal. Poriadne som kopcoval nohami a spliechal mamu. Ked som bol uz krasne cistucky a vonavucky, bol som maximalne spokojny. Za odmenu som mamu vybozkaval, pritisol som si ustocka na jej licko a jazyckom som ju olizal. Potom som cely pribeh isiel vyrozpravat (mojou babatkovskou recou) nasmu psikovi Bennymu, ktory bol v zahrade pod kosatou figou. Som velmi spokojny s dnesnym dnom a tesim sa na to, ake zazitky prinesie zajtrajsok. 

Príspevok: 18 minút - Alžbeta Janíková

Mala som sa biť až do konca. Iste som to mala spraviť. Robia to tak všetci. Takmer. Ja nie.

"Bol by som tam až do vtedy kým by ma kutáčom nehnali," slovom, potešil ma ten moj spolužiak.

Ja vravím, že som sa odpísala už na začiatku. V ten moment, keď som jej dovolila nahliadnúť do mojej pochybnosti. Ona na ten pohľad už nezabudla a stále sa k nemu vracala. Aj ja som vracala! Ale vo vnútri nad tým, akú kravinu práve pácham.

Na skúšku sa nás prihlásilo niečo okolo 17 kolegov v nádejnými výhliadkami na rýchly priebeh a úspešný koniec. Po dvoch týždňoch som sa pozrela na zoznam a čuduj sa svete. Počet prihlásených na skúšku ---> dve. 

V bruchu mi krútilo ako pri najhoršej hnačke. No, nič nešlo von. Len dnu. Pomaly sa mi v žalúdku ukladal stres, strach a podobné pocity a všetko to tam kľačalo a nechcelo ísť von. Darmo by Vám teraz niekto ponúkol preháňadlo, na tieto problémy nepomôžu čisté črevá.

Vravím si idem, nejdem? Naučená som , tak idem! Bola som tam nakoniec jediná a totálne som to dosrala. 
Po 18-tich minútach som pred mojou skúšajúcou, vedúcou katedry, vyslovila hlásné rozhodnutie,že teda ja prídem radšej inokedy. Ona súhlasila. Bola rafinovane milá.

Poviete si iste, zbabelosť. Mala si sa biť, bojovať za svoju známku. Ale ja som chcela ísť už domov. Spakovala som si štyri slivky, čo som zo sebou trepala až z intráku a šla som na vlak. 

Úplne šialené ,ale na mňa sa to podobá, je, že jediná vec,ktorá ma počas toho všetkého tešila, boli moje šaty. Nenosím šaty ,ale dnes som si dala. Nad kolená. Modro-čierno-sivo kárované. Och, a tie silónky! Síce som ich mala v polke stehien a príšerne som sa potila boli ligotavé a reku dobre.

No,ale napriek mojej nezvyčajnej radosti zo šiat po takom "príjemnom" zážitku, prvé čo bolo, keď som vošla do vlaku-->smer záchod. Samozrejme, náš vlak ešte stál a ja som sa nevyhla trápnemu pohľadu sprievodcu ,keď som vstupovala do záchodovej kabínky.

Neskutočne rýchlo som zo seba zhodila šaty a s nimi aj všetko čo sa dialo ráno. 

Párkrát, keď som sedela na sedadle sa mi ešte zarosili oči. Čo no, bola to moja prvá veľká ústna skúška. 
Ale tieto sebaľutovačné pocity ma prešli ihneď, keď mi sprievodkyňa oznámila,že budeme musieť prestupovať v Rišňovciach na nejaký náhradný prípoj a ten išiel len do Hlohovca. Z Hlohovca na osobný vlak, ktorý ma mal dopraviť do Leopoldova a odtiaľ nebolo isté či stihnem rýchlik domov, nuž tak mi zas pokrútilo v bruchu ako vtedy...Ale teraz som to zvládla.

Všetko dopadlo nakoniec úplne krásne.Moje brucho je v poriadku. Záchvaty sebaľútosti zmizli. Stretla som dnes krásnych, šťastných a vyštudovaných ľudí, hoci bez červeného diplomu. S mamou sme si dali pohár bieleho a dostala som svoje orgovánové bozky.
Krajší deň som si ani nemohla priať. 

A viete prečo?

Lebo nemal len 18 minút.